hoʻo.lau.leʻa
n. Celebration. See lauleʻa.
n. Celebration. See lauleʻa.
v. See LAULEA, to be on friendly terms with. To appease; to calm one angry; to satisfy an injured party; to reconcile.
[Hoo and laulea, to be on friendly terms with.]
1. To appease; to calm one angry; to satisfy an injured party; to reconcile.
2. To perform the offices of a peacemaker.
I. oia ka hoopau i ka enemi ana o kekahi mau mea i oluolu lakou, 1 Sam. 29:4. Kauoha mai la o Kristo i ka mea hana ino i kona hoahanau, e koolaulea e ia ia, alaila e lawe mai i ka mohai, Mat. 5:23, 24. E pono e hoolauleaia kakou i ke Akua i maluhia ai ko kakou uhane. Ma ke koko o Iesu wale no e laulea ai kakou, Rom. 5:10; 2 Kor. 5:19; Ep. 2:16.
to celebrate, appease, calm, reconcile, satisfy complainant.
E huli iā “hoʻolauleʻa” ma Ulukau.
Search for “hoʻolauleʻa” on Ulukau.